Životnosť stavby - Domovik

Životnosť stavby

ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT

Životnosť stavby

Prečo sa cez 80 % novostavieb aktuálne zhotovuje tak, že vydržia iba 20-30 rokov, a následne ich bude potrebné sanovať? Nie je to práve aj váš prípad? 

Rozoberme si túto problematiku postupne. Najprv sa pozrime na to, ako má cez 80 % novostavieb zhotovený obvodový múr.

Vrstvy smerom von z interiéru:
  1. Interiérová omietka s nízkou lambdou.
  2. Nasiakavá tvárnica alebo tvárnica so vzduchovými otvormi (napríklad: pórobetón alebo tehla).
  3. Poddimenzovaný polystyrén prípadne minerálna vata.
  4. Exteriérová omietka s vyšším odporom par.

Takáto novostavba poväčšine obsahuje aj kúrenie, ktoré je podlahové. No a klincom do rakvy môže byť aj nedostatočne vetraný interiér, kvôli stratám tepla.


Prečo je to však zlé? A nebodaj až tak zlé, že o 20 rokov budeme musieť stavbu sanovať? Poďme sa na to pozrieť z odborného hľadiska.

Titul najväčšieho nepriateľa stavebnej konštrukcie, mimo iného,  jednoznačne vyhrávajú vodná para a vlhkosť v murive. V posledných vrstvách konštrukcie dokonca aj zamrznutá vodná para  premenená na ľad a následne rozmrzanie a opätovné zmrazovanie.(mráz/teplo)(zimná noc/deň).

Čo sa týka murovaných stavieb, máme 2 najčastejšie konštrukcie:
  1. Konštrukcie celistvé tvorené z jedného materiálu (prevažne staršie stavby).
  2. Konštrukcie viacvrstvové (väčšinou s tepelnými izoláciami).

 1. JEDNOVRSTVOVÉ KONŠTRUKCIE

- pri jednovrstvových konštrukciách je odpor vodnej pary prechádzajúcej z teplejšieho miesta na chladnejšie (väčšinou z interiéru do exteriéru) po celej dĺžke prevažne rovnaký a viacmennej pary v konštrukciách nikdy neuviaznu,

- degradácia muriva sa prejavuje pomalšie a aj tepelnoizolačné vlastnosti ostávajú dlhšie zachované také, ako boli, keď bola stavba ešte nová,

- v minulosti boli, pri týchto starých stavbách tvorených jednovrstvovou konštrukciou, bežne realizované buď radiátory alebo krbové pece - častokrát v každej miestnosti,

- tieto spôsoby vykurovania (budeme ich pomenovávať ,,vysokoteplotné,,) generujú sálavé teplo (inak nazývané aj ako infražiarenie), ktoré, na rozdiel od ,,nízkoteplotných zdrojov kúrenia“, disponuje žiarením o vyššej frekvencii = ľahšie preniká do stavebnej konštrukcie, a tým ju presúša omnoho viac, a to vďaka:

  1. A) Infražiereniu, ktoré vodu premieňa na paru.
  2. B) Ohrievaniu povrchu steny týmto žiarením nad teplotu exteriérového vzduchu, čím zvyšuje hnaciu silu toku vodnej pary do exteriéru.

To je jeden z hlavných dôvodov, prečo staré stavby vydržali viac ako tie dnešné. Ak však v takýchto starých stavbách ľudia vymenili pece za podlahové kúrenie, tak v prevažnej väčšine začali problémy s vlhnutím, praskaním múrov, plesňami v rohoch a kútoch. To poznáme, zrejme, všetci….

*Všimnite si, že staré stavby vydržali bez problémov dovtedy, kým sa v nich neprestalo bývať, poprípade ich niekto nezateplil slabou vrstvou polystyrénu a nenahradil kúrenie za podlahové.

 2. KONŠTRUKCIE S TEPELNOU IZOLÁCIOU

V tejto konštrukcii nastáva niekoľko problémov naraz:


A) V 90% prípadoch si ľudia do svojich novostavieb dávajú kúrenie ,,nízkoteplotné,, čím myslím hlavne podlahové, ktoré bolo prvotne vytvorené pre veľké haly a objekty, kde nám plocha radiátorov a veľkosť objektu nedovoľovala plnohodnotne tento objekt vykúriť a teplotný spád radiátorov nestačil. Toto kúrenie však na rozdiel od vysokoteplotného generuje vlny infražiarenia o nižšej frekvencii, a tie už neprechádzajú tak ľahko stavebnou konštrukciou – je to pre nich ťažšie a trvá im to dlhšie. Toto kúrenie nedokáže dostatočne účinne vysúšať konštrukciu, a tým je omnoho náchylnejšia udržiavať si vyššiu vlhkosť.

B) 1. Ako najčastejšia tepelná izolácia sa používa Polystyrén, ktorý ma difúzny odpor o niečo vyšší ako konštrukcia samotná (μ≈30). Väčšina ľudí robi chybu v tom, že podcení hrúbku izolácie - čo vytvára priaznivé podmienky na hromadenie vlhkosti v konštrukcii, nakoľko polystyrén svojím vyšším odporom zbrzdí tok vodných par prechádzajúcich cez konštrukciu, avšak svojou nedostatočnou hrúbkou nevie zabrániť tomu, aby voda skondenzovala mimo muriva.

Väčšinou platí, čím hrubšie murivo, tým hrubší polystyrén naň musíte dať. Pri dimenzovaní hrúbky určite odporúčam dať hrúbku prerátať niekomu,  kto vodným parám rozumie.

2. Druhy prípad izolácie je izolácia minerálnou vlnou. V tomto prípade by mohla vlna s odporom nižším (μ≈2) vytvoriť celkom dobré podmienky na to, aby sa vodná para v konštrukcii nezasekla, ale preletela vlnou rovno do exteriéru. To by bolo možné za predpokladu, ak by sme na ňu nedali nič, čo má vyšší odpor ako samotná vlna (μ≈2), čo nie je prípad sieťky s lepidlom a omietky (difúzny odpor μ≈7 a viac - v závislosti od typu omietky), ktorá spôsobí to, že sme síce dostali vlhkosť mimo murivo, avšak sa nám zasekla vo vlne samotnej, ktorá je veľmi nasiakavá (takto uzavretá vlna na fasáde v zime nasaje bežne 10 litrov vody na 1 m³, čo je 1 liter pri hrúbke 10cm na 1 m2).

Izolačné vlastnosti vlny, ale aj polystyrénu ako takého, sú dobré práve kvôli vysokému obsahu vzduchu v malých uzavretých štruktúrach, ktorý, ak v zimnom období vystrieda voda (ktorá už takéto dobré izolačne vlastnosti ako uzavretý vzduch v malých štruktúrach nemá) alebo sa, nedajbože, voda zmení na zmrznutú vodu s ešte horšími izolačnými vlastnosťami (voda má tepelnú vodivosť okolo 0,6 W/m.K, čiže ako tak tepelne izoluje, ľad má vodivosť tepla až 2,2 W/m.K, čo je takmer 4x viac.). Tak sa odrazu z vlny, ktorá celkom dobre izolovala v zime, stáva vlna, ktorá neizoluje. Navyše, voda premieňajúca sa na ľad sa rozpína a nenávratne ničí štruktúru vlny ako takej.

Automaticky vzniká otázka: AKO navrhnúť konštrukciu, ktorá:

- vydrží viac ako 30 – 40 rokov,
- bude mať najnižšie náklady na kúrenie,
- bude najlacnejším možným riešením stavby s dlhšou životnosťou.

 

Musíme na to dodržať tieto podmienky:
  • 1. a) Musíme zabrániť vstupu vodnej pary do stavebnej konštrukcie.
  • 1. b) Ak vstupu vodnej pary do stavebnej konštrukcie zabrániť nevieme, tak použiť niečo, čo bude konštrukciu vysúšať (radiátory, pec alebo iné vysokoteplotné kúrenie v spojení s aktívnym vetraním vzduchu - ideálne riadeným = rekuperovaným).
  • 1. c) Poprípade zvoliť nosnú tvárnicu takú, ktorej vlhkosť ublíži čo najmenej alebo vôbec, prípadne takú, ktorá je nenasiakavá a v spojení s vhodnou izoláciou vo vhodnej hrúbke vytvorí vyhovujúcu stavebnú konštrukciu. (Určite to nieje tehla ani porobetón)
  • 2. Udržať povrchovú teplotu steny v interiéri čo najvyššiu – ideálne takú ako je interiérový vzduch, ak nie vyššiu (o tom ako na to, a aké ďalšie výhody to má, okrem životnosti konštrukcie, sa čoskoro dočítate v samostatnom článku).
  • 3. Udržať vonkajšiu teplotu steny čo najbližšiu teplote exteriérového vzduchu (to dosiahneme odvetranou fasádou alebo správne zvolenou izoláciou a jej správnou hrúbkou).

Kontaktujte nás!

Prosím spočítajte 4 a 4.

Ísť späť

© 2022 Všetky práva vyhradené pre 4-YOU.sk s. r. o.
Pokračujte výberom nastavení ochrany osobných údajov. Pre viac informácií si prečítajte naše zásady ochrany osobných údajov a zásady používania súborov cookies.
Stiahnite si katalóg Top 20 pasívnych domov