1. Tepelný odpor - vyjadruje mieru spomalenia prestupu tepla materiálom. V základnej teórii je priamoúmerne závislý od hrúbky materiálu a nepriamo od λ teda mernému prestupu tepla materiálu. Ytong aj Tehla má lambdu dosť podobnú. Je to okolo 0,13-0,18W/m.K. Čiže z tohto dôvodu nie je nad čím sa ďalej zamýšľať.

2-3. Mernú tepelnú kapacitu majú tiež dosť podobnú. Okolo 1000J/kg.K a aj hustotu, od asi 500 po asi 900kg/m3 podľa pevnosti.

Človek by si mohol myslieť, že prakticky ide skoro o veľmi podobné materiály s jediným rozdielom, že jeden je červený a druhý biely, odpoveď je Áno aj nie, záleží, ako do hĺbky chceme ísť.

Avšak jeden podstatnejší rozdiel by tu bol….. a ten je spojený s bodom č.4 - efuzivita.

Kým Ytong je homogénny materiál, čiže jeho lambda je v celej hrúbke rovnaká, tak dutinková keramická tehla má udávanú priemernú lambdu, ktorá je tvorená lambdou vzduchu 0,025 a lambdou keramiky okolo 1,2.

A tu nastáva rozdiel v reálnom živote. Ide o lambdu samotného povrchu, ktorý je v kontakte s nami s ľuďmi v interiéri rodinného domu. Kým Ytong na nás vplýva λ=0,13, tak tehla λ=1,2, čo znamená, že tehla pôsobí na povrchu asi 10x chladnejšie ako Ytong a teda aj vyžaruje do okolia žiarenie, ktoré vytvára väčší pocit chladu aj na nás samotných.

Ale!!! Aby sme si nemysleli, že sme to cele rozlúskli a aké je to jednoduché, ani toto nie je až tak pravda, lebo na nás vplýva tak isto farba povrchu a omietka, ktorá je na tvárnici.

Čiže ak napr. na ytong dáme štukovú omietku s lambdou 1,4, tak sme vlastnosti ytongu zodpovedné za teplotnú pohodku vlastne úplne zničili. A zase naopak ak napr. na tehlu dáme termo omietku s lamdou 0,13, tak sme vlastnosti zodpovedné za teplotnú pohodu tehly vylepšili 10-násobne.

Z tohto dôvodu, ak by som z akéhokoľvek neznámeho dôvodu chcel rozhodovať pri stavbe rodinného domu iba medzi týmito dvoma materiálmi, ja osobne by som sa rozhodoval na základe ceny a praktickosti. Praktickosti povedzme z kotvenia rôznych nábytkov, obrazov, poprípade pracovných postupov počas výstavby.

Avšak, u mňa, keď že riešime z môjho pohľadu už skôr ,,banality,, najdôležitejšia by bola asi cena za celkovú stenu na komplet. Následne, po použití mnou vybraného výhodnejšieho materiálu pre rodinný dom, by som stenu ošetril kvalitnou termoomietkou alebo suchou omietkou, takzvaným sadrokartónom, ktorý ma tiež veľmi zaujímavé vlastnosti, povedal by som, že ešte zaujímavejšie ako väčšina bežne používaných omietok, ale to by bolo asi na samostatný článok (pre naše účely zatiaľ stačí, že má lambdu zhodnú s porobetónom napr. značky Ytong, jeho cena je veľmi priaznivá a vo svete patrí medzi najčastejšie materiály používané z interiérovej strany na obvodové múry a priečky.)

Píšem to preto takto, aby sme spoločne pochopili, ako sa máme pozerať na návrh skladby steny rodinného domu - vždy ako celku, nie ako jednotlivého prvku - neexistuje ideálny materiál, ktorý by spĺňal všetky parametre, ktoré od steny požadujeme, a preto je nutné tvoriť stenu vždy ako celok rôznych materiálov, ktoré spolu výborne fungujú, ale nato potrebujeme poznať ich fyzikálne vlastnosti a rozumieť im.

Čo sa týka hore spomenutých tvárnic, tie tvoria aj tak iba nosný prvok, ktorý musí samozrejme vyhovovať statike, avšak, čo sa týka energetiky, dôležitejšie je, čo na tie tvárnice dáte (akú omietku a aké izolácie z exteriéru).

Tu by som sa ešte na chvíľu zastavil, pri rodinných domoch, ktoré sa stavajú z masívnej hrúbky nosnej tvárnice, avšak bez použitia zateplenia. Ako sme si už hore vysvetlili, tvárnica je nosný prvok, v žiadnom prípade nie izolant (tie začínajú s lambdou pod 0,06), tzn. v žiadnom prípade sa neoplatí investovať do hrúbky muriva na úkor zateplenia, murivo má byť iba tak hrubé, aké je nevyhnutne potrebné pre statiku a zvyšok ma tvoriť izolácia - nedajte sa nachytať šikovným marketingom výrobcov a predajcov týchto tvárnic, ktorí určite budú radi, ak u nich nakúpite čo najviac murovacieho materiálu. Ja sám som tento spôsob stavania podrobil 100-vkám ak nie 1000-kám výpočtom a rôznym prípadovým štúdiám a v žiadnom prípade mi to nevyšlo ani zďaleka ako ,,lepší,, spôsob v porovnaní s domom s masívnou hrúbkou izolácie. Rodinné domy z tehál alebo pórobetónu, ktoré sú stavané bez zateplenia trpia vážnymi nedostatkami v podobe nedoriešených tepelných mostov a z nich plynúcich obrovských strát žiarením a zvýšeného rizika plesní, ako aj nedostatkami v podobe slabšej vzduchotesnosti a v neposlednom rade omnoho kratšej životnosti stavby spôsobenej neochránením muriva od mrazov - vzniká tam premŕzanie vlhkosti vo vonkajšej časti muriva a zvýšená vlhkosť v murive najmä v zimnom období, nevraviac o tom, že samotne riešenie je aj finančne náročnejšie.

Nabudúce môžeme teda rozobrať:

• • druhy tepelných izolácií používaných na tehlové alebo porobetonové murivo rodinného domu
• • výber správnej izolácie na toto murivo
• • výhody zvyšovania tepelného odporu na murive a s ním spojená životnosť muriva
• • správanie sa vodných pár a vlhkosti v murive a izolácií a následne zmeny ich vlastností vplyvom zvýšenej vlhkosti