Sokel - vedeli ste, že správna hĺbka sokla je dôležitejšia ako jeho hrúbka?
ENERGETICKÝ CERTIFIKÁT
Sokel - vedeli ste, že správna hĺbka sokla je dôležitejšia ako jeho hrúbka?
Jednou z často sa opakujúcich chýb novostavieb rodinných domov je zle zhotovený sokel.
Najčastejšie pritom ide o tieto 2 chyby:
- Nepostačujúca hĺbka tepelnej izolácie.
- Zle zhotovená zvislá hydroizolácia.
Na obrázku nižšie môžete vidieť porovnanie rozdielov: ak sokel umiestnime do dostatočnej verzus do nedostatočnej hĺbky. Pri našich stavbách rodinných domov sa držíme normy = zhotovovanie izolácie do hĺbky minimálne 60 až 80 cm pod úroveň budúceho terénu, a to práve z dôvodu prechodu chladu popod základ do základových pásov, a následne do prvého radu obvodových tvárnic.
Tento jav má za následok, že povrchová teplota takto zle zhotoveného sokla je v rohoch rodinného domu o niekoľko stupňov nižšia ako v jeho ostatných častiach = tým vznikajú ideálne podmienky pre tvorbu plesní/vlhkosti, a zároveň dochádza k vzniku obrovských tepelných mostov - v niektorých extrémnych prípadoch, pri teplotných špičkách, vie cez takýto most vyžiariť za jednu noc z domu do exteriéru viac tepla ako zo zvyšku dobre zateplených obvodových múrov dohromady za mesiac.
Druhým častým javom, s ktorým sa na stavbe rodinného domu stretávame, je zle zhotovená zvislá hydroizolácia, ktorá nechráni základ a dom pred vlhkosťou. Príčinou je, síce prácu uľahčujúci, no neodborný postup „obšalovania“ základovej dosky styrodurom (používaný namiesto debnenia). Výsledkom je znemožnenie správneho zhotovenia hydroizolácie.
Správne zhotovenie hydroizolácie má vyzerať nasledovne:
- Natavenie vodorovnej hydroizolácie popod nosné murivo s presahom zahnutým dospodu.
- Pretavenie ďalšou radou hydroizolácie vo zvislom smere minimálne 30 cm pod úroveň budúceho terénu a minimálne 40 cm nad úroveň budúceho terénu – tzn. minimálne na prvý rad obvodových tvárnic.
Takto zhotovená hydroizolácia chráni nasiakavé obvodové murivo ako aj základ rodinného domu v každom smere a významne predlžuje životnosť stavby. V prípade spomínaného styroduru, nie je takéto „nakotvenie“ technicky možné. To má za následok:
- vyššiu vlhkosť muriva = kratšiu životnosť stavby rodinného domu,
- horšie izolačné vlastnosti danej tvárnice,
- nižšiu povrchovú teplotu materiálu zo strany interiéru, kvôli ktorej následne (pre dosiahnutie rovnakej teplotnej pohody) musíme dom prekurovať na vyššiu interiérovú teplotu = vyššie náklady na energie.
Pri navrhovaní a výstavbe vášho rodinného domu myslíme na všetko. Tak, aby výsledkom bolo bývanie v nízkoenergetickom domčeku s dlhou životnosťou a celoročnou tepelnou pohodou bez použitia zložitých a zbytočne drahých technológií.
